Cirkev verí a vyznáva, že medzi siedmimi sviatosťami je jedna sviatosť osobitne určená na to, aby posilňovala tých, čo sú skúšaní chorobou. Je to pomazanie chorých.

Sviatosť pomazania chorých sa udeľuje tým, čo vážne ochoreli, pomazaním na čele a na rukách olivovým alebo podľa okolností iným rastlinným riadne posväteným olejom, pričom sa iba raz hovoria slová: ‚Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní.“

Pomazanie chorých nie je sviatosťou iba tých, čo sa ocitajú v posledných chvíľach života. Preto vhodný čas na jej prijatie je isto už vtedy, keď veriaci začína byť pre chorobu alebo starobu v nebezpečenstve smrti.

Osobitná milosť sviatosti pomazania chorých má tieto účinky:

  • spojenie chorého s Kristovým utrpením pre jeho vlastné dobro a pre dobro celej Cirkvi;
  • posilu, pokoj a odvahu kresťansky znášať utrpenia choroby alebo staroby;
  • odpustenie hriechov, ak ho chorý nemohol prijať vo sviatosti pokánia;
  • navrátenie zdravia, ak to osoží duchovnej spáse;
  • prípravu na prechod do večného života. (KKC 1499-1532)

Sviatosť pomazania chorých v našej farnosti:

Sviatosť pomazania chorých spoločne vysluhujeme 1x za rok.

Sviatosť pomazania vysluhujem na požiadanie:

  • v nemocnici.
  • v kancelárii farského úradu alebo po osobnom dohovore s kňazom.

Ak sa vysluhuje sviatosť doma, je potrebné pripraviť: stôl prestretý bielym obrusom, kríž a dve horiace sviece.

Pri súrnom zaopatrení doma alebo v nemocnici je potrebné uviesť tieto údaje chorého:

  • meno a priezvisko,
  • ulicu a číslo domu (v prípade bytu – aj poschodie),
  • v akom stave sa pacient nachádza – teda či je ešte pri vedomí.